V reakcii na pretrvávajúce a rozsiahle demonštrácie v krajine izraelský premiér Benjamin Netanjahu pozastavil svoj kontroverzný plán reformy súdnictva. Ten by zásadne narušil nezávislosť izraelskej justície a poškodil úroveň demokracie v krajine.
Do protestov sa zapojila veľká časť izraelskej populácie a armády (IDF). Osobitné obavy vyvolala elitná letka izraelského letectva, ktorá sa na znak protestu odmietla podieľať na výcviku. Zásadný problém pre národnú bezpečnosť ale predstavoval aj zvyšujúci vojenských záložníkov, ktorí sa na protest odmietli dostaviť na povinnú vojenskú službu. Práve záložníci totiž predstavujú značnú časť IDF. Okrem toho sa kritické hlasy ozývajú aj z najvyšších politických miest – proti reformám vystúpil izraelský prezident Herzog, ako aj minister obrany Yoav Gallant, pričom Netanjahu druhého menovaného po jeho kritike reformy dokonca prepustil.
Reforma súdnictva by v aktuálnom znení oslabila súdny systém, ktorý pôsobí ako kontrolný mechanizmus vládnej moci. Presnejšie povedané, podľa navrhovanej reformy by sa mohla znížiť právomoc Najvyššieho súdu posudzovať alebo rušiť právne predpisy, keďže by mohla byť vetovaná väčšinou (61 zo 120 poslancov) v Knessete (izraelskom parlamente). Vládnuca administratíva by ďalej mala významný vplyv na menovanie sudcov, dokonca aj sudcov Najvyššieho súdu, a to navýšením počtu svojich členov vo výbore zodpovednom za výberový proces. Napokon, ministri by neboli povinní poslúchať rady právnych poradcov, čo v súčasnom stave vyžaduje zákon. Ohrozenie nezávislosti a moci súdnictva by tak výrazne oslabilo izraelskú demokratickú štruktúru. Izrael sa dnes pritom považuje za najdemokratickejší systém na Blízkom východe.
Korene reformy siahajú do roku 2019. Vtedy izraelský generálny prokurátor odporučil obžalovať Benjamína Netanjahua z podvodu, podplácania, sprenevery a porušenia dôvery. Najzávažnejší prípad sa týkal podozrenia z pretláčania nariadenia, ktoré by výrazne zvýhodnilo izraelskú telekomunikačnú spoločnosť Bezeq, ktorá by na oplátku poskytovala spravodajstvo naklonené Netanjahuovi. Vtedy vládnuci premiér bol obvinený v októbri 2019 a po neúspešnej žiadosti o imunitu sa v roku 2020 podrobil súdnemu procesu. Súdny proces bol ale aj z dôvodu pandémie COVID-19 niekoľkokrát odložený. Napriek obvineniu však Netanjahu nebol zo zákona povinný odstúpiť z funkcie predsedu vlády. Po niekoľkých voľbách, neúspešných snahách o vytvorenie koalície a rozpade krátkotrvajúceho kabinetu Bennetta a Lapida, sa Netanjahuovi podarilo vytvoriť fungujúcu krajne pravicovú koalíciu. Vláda je v súčasnosti zložená z nacionalistických a ultraortodoxných židovských strán a jej súčasťou sú osobnosti ako Itamar Ben Gvir, extrémistický osadník, ktorý sa stal ministrom vnútra.
Netanjahuov posun k extrémizmu tak vychádza do veľkej miery práve z jeho túžby po pohodlnej väčšine vo vláde, ktorá mu môže pomôcť vyhnúť sa odsúdeniu. Medzitým, izraelské pravicové strany, ktoré dlhodobo považujú súdnictvo za príliš ľavicové a prekážajúce pravicovej legislatíve, v súčasnosti využívajú toto spojenectvo práve na oslabovanie súdnictva. Cenou za odloženie reformy bolo, pod hrozbou Ben Gvirovho odchodu z koalície, odobrenie jeho projektu národnej gardy. Bude pozostávať z 1800 členov, ktorí absolvujú výcvik od IDF a izraelskej pohraničnej polície, a jej rozpočet bude jedna miliarda šekelov, čo zodpovedá približne 250 miliónom eur.
Netanjahuove čoraz častejšie pokusy vyhnúť sa súdnemu procesu by mohli Izrael nasmerovať na cestu k autoritárskym formám vlády iných krajín Blízkeho východu. Masové protesty, do ktorých sa zapojila značná časť obyvateľstva, armádni záložníci a ďalší dôležití izraelskí politickí aktéri však zatiaľ ukazujú odolnosť a robustnosť izraelskej demokracie.
Foto kredit: Lizzy Shaanan _Wikipedia Commons