Záporožská jadrová elektráreň na Ukrajine sa pod kontrolu ruských vojsk dostala už necelý týždeň po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Jej ovládnutie prebehlo pomerne hladko, už začiatkom marca sa ale objekt stal terčom vojenského ostreľovania. To prebieha v oveľa väčšej intenzite aj dnes, pričom elektráreň je preukázateľne ruskou stranou využívaná na skladovanie munície a ako (predovšetkým delostrelecké) palebné postavenia. Prebiehajúca kríza tak poukazuje na vážnu možnosť vzniku havárie či ruského využitia objektu elektrárne ako akejsi jadrovej zbrane s cieľom vyvinúť tlak na Kyjev a jeho západných spojencov.
Závod Záporožskej jadrovej elektrárne je postavený z masívnej železobetónovej konštrukcie a obsahuje šesť vodou chladených a moderovaných energetických tlakovodných reaktorov typu VVER-1000, každý s výkonom 950MW, čo z nej robí nielen najväčšiu elektráreň na Ukrajine, ale zároveň najväčšiu elektráreň v Európe a piatu najväčšiu na svete. K chladeniu sa používa voda z priľahlej Kachovskej vodnej priehrady na Dnepri. Samotná konštrukcia je navrhnutá tak, aby odolala aj extrémnym vonkajším udalostiam ako je napríklad náraz lietadla, alebo výbuch a mala by byť tak do veľkej miery imúnna aj voči ostreľovaniu.
Možným rizikom je tak najmä poškodenie a následná havária externých systémov dodávajúcich elektrickú energiu pre systémy chladenia jadrových reaktorov, pričom niekoľko z týchto zdrojov už bolo poškodených. Ukrajinská jadrová agentúra Energoatom uviedla, že ruské sily sa snažia prísť k dodávkam nafty, ktoré budú potrebné pre fungovanie alternátorov pri výpadku energie. Pokračovanie bojovej činnosti z prostredia elektrárne tak môže zásadne ohroziť jej funkčnosť. Za najväčší problém sa považuje rýchle prehriatie a možné roztavenie reaktora potom, čo sa zo zirkónového plášťa začne uvoľňovať vodík a možné šírenie rádioaktívneho materiálu.
Znepokojenie v tomto ohľade vyjadrila Európska Únia, ktorá slovami komisára Simsona tvrdí, že „nasadenie ruského vojenského personálu a zbraní v jadrovom zariadení v Záporoží je otvoreným porušením všetkých medzinárodne dohodnutých ustanovení o bezpečnosti, zabezpečení a zárukách“. Rusko však návrhy na demilitarizáciu jadrového objektu odmieta.
Okrem poškodenia ostreľovaním je možným rizikom aj ruské využitie jadrovej elektrárne ako nátlakového prostriedku s cieľom získať politické ústupky na Ukrajine. Vzhľadom na to, že ruské sily bez dodatočnej mobilizácie nie sú schopné ďalej dlhodobo pokračovať v ofenzívnom úsilí potrebujú situáciu stabilizovať. Ruská okupačná správa chce usporiadať referendum o pripojení takzvanej „Chersonskej oblasti“ k Rusku, pričom by v tomto prípade veľmi pravdepodobne napojila elektráreň do vlastnej siete.
Situáciou však môže značne skomplikovať avizovaná ukrajinská protiofenzíva na ruské predmostie na pravom brehu Dnepra, kde môže uviaznuť v obkľúčení značný počet ruských síl.
Pre zlomenie, alebo aspoň ochromenie ukrajinského odhodlania ďalej bojovať a zastrašenie západných štátov v pokračovaní pomoci môže Rusko využiť riadenú haváriu jadrového zariadenia. Červené čiary dlhodobo signalizované štátmi NATO, ktoré by mohli vyvolať priamu odpoveď zahŕňajú neprípustnosť použitia chemických, biologických a jadrových zbraní. Riadená havária v tomto prípade vytvorí možnosť nátlaku na politické vedenie Ukrajiny a západných štátov, pričom je ale ťažko verifikovateľná ako jasné vojenské použitie jadrovej zbrane a z pohľadu správania štátu ide teda o pohyb pod prahom priamej eskalácie a recipročného násilia. Efekt podobnej havárie by tak vykazoval podobné charakteristiky ako použitie iných zbraní hromadného ničenia tým, že by minimálne nepriamo a sekundárne zasiahol populačné centrá. Z tohto pohľadu ruské sily využívajú elektráreň ako aktívnu hrozbu štátom podporujúcim Ukrajinu pred poskytovaním zásadnejšej podpory než doteraz, vzhľadom k tomu, že stupne vzájomnej eskalácie sú stále pomerne nízke a stabilné. Udržanie Chersonskej oblasti pod kontrolou až do vyhlásenia referendá dá potom Rusku možnosť rozšíriť svoje strategické jadrové odstrašenie aj na novozískané územia, podobne ako v prípade Krymu a situáciu z ich pohľadu normalizovať a stabilizovať. Zdá sa, že minimálne ukrajinská strana berie tento scenár vážne, čo naznačujú aj vyjadrenia ukrajinského prezidenta o možnom ruskom využívaní rádioaktívneho žiarenia pre vydieranie Kyjeva. Ukrajinská a ruská strana sa navyše aktívne obviňujú z plánu na vytvorenie (jadrového) incidentu v elektrárni formou operácie pod falošnou vlajkou, pričom podľa správ z 20.8. dala okupačná správa príkaz väčšine zamestnancov opustiť elektráreň.
