13. júla bola parlamentným výborom pre spravodajské služby a bezpečnosť (ISC) vydaná správa, ktorá odhalila rozsah špionážnych a intervenčných aktivít Číny v Spojenom kráľovstve. Správa, ktorá je záverom štvorročného vyšetrovania, odhaľuje znepokojujúcu skutočnosť, ako Čína vďaka svojej obrovskej rozlohe, ambíciám a schopnostiam prenikla doslova do každého sektora britského hospodárstva, čo predstavuje významnú hrozbu pre národnú bezpečnosť a suverenitu krajiny. V správe sa poukazuje na rozsiahly vplyv Číny na akademickú obec, priemysel, technológie a kľúčovú národnú infraštruktúru. Jedným z najznepokojujúcejších poznatkov je nedostatočný dôraz a reakcia britskej vlády na hrozby, ktoré predstavuje prístup Pekingu v rámci celého kráľovstva. Navyše množstvo zdrojov vyčlenených na riešenie tejto širokospektrálnej výzvy bolo označené za absolútne nedostačujúce.
Na akademickej pôde čínske snahy o uplatňovanie vplyvu prostredníctvom podnecovania a zastrašovacích taktík vyvolali obavy o nezávislosť inštitúcií Spojeného kráľovstva. 200-stranová správa parlamentného výboru pre spravodajstvo a bezpečnosť odhaľuje rastúci vplyv čínskeho režimu na britských univerzitách. Vyšetrovaním sa zistilo, že čínski predstavitelia ponúkali britským akademikom úplatky, ako napríklad financovanie výskumu a možnosti vycestovania, aby zabránili kritike komunistickej moci. Čínska vláda bola tiež obvinená z infiltrácie univerzít s cieľom kradnutia výsledkov výskumu určených na armádne účely. Peking využíval výskumné programy na britských univerzitách v prospech rozvoju čínskej armády. Zistenia taktiež preukázali, že Konfuciove inštitúty filtrujú zamestnancov na základe politických názorov a etnickej príslušnosti. Okrem toho čínski študenti v Spojenom kráľovstve čelili monitorovaniu a zastrašovaniu, čo vytváralo určitú kultúru strachu. Správa zdôraznila obavy, že akademické inštitúcie si neuvedomujú hrozbu, ktorú takáto spolupráca predstavuje a vyzdvihla potrebu lepších ochranných opatrení.
Pozornosti Číny neuniklo ani zameranie sa na oblasť priemyslu a technológií. Vláda Spojeného kráľovstva bola kritizovaná za to, že schvaľuje očividné čínske akvizičné postupy bez toho, aby primerane zvážila potenciálne riziká pre národnú bezpečnosť. Predseda výboru Sir Julian Lewis varoval, že takéto kroky by mohli pripraviť pôdu pre najhorší možný scenár, v ktorom si Čína privlastní plány, stanoví vlastné priemyselné normy a bude mať politický a hospodársky vplyv takpovediac na každom kroku. Za také konanie možno označiť obchodnú dohodu, ktorá v roku 2020 umožnila čínskej spoločnosti Huawei byť súčasťou 5G siete na Britských ostrovoch. K rozhodnutiu došlo aj napriek varovaniu z USA, kde bol technologicky gigant predmetom škandálu týkajúceho odcudzovania dát. Avšak ešte koncom toho roku Londýn svoje rozhodnutie zvážil a po analýze Národného centra pre kybernetickú bezpečnosť (NCSC) uvalil zákaz na produkty od čínskej spoločnosti. Rozhodnutie nadobudlo platnosť začiatkom roka 2021 a všetky zariadenia majú byť z 5G siete odstránené do roku 2027.
Obzvlášť znepokojujúce sú snahy Číny byť súčasťou britského energetického sektora. Správa spochybňuje racionálnosť a vhodnosť umožnenia čínskym spoločnostiam uplatňovať vplyv na kritickú národnú infraštruktúru vrátane jadrových elektrární bez toho, aby boli plne zvážené dôsledky zverenia vplyvu do rúk orgánom spadajúcim pod vplyv Komunistickej strany. Takýto krok by mohol mať vážne dôsledky na energetickú bezpečnosť a nezávislosť krajiny. Možnej hrozbe sa zrejme podarilo predísť koncom roka 2022, kedy Londýn vyradil Peking z projektu budovania jadrovej elektrárne Sizewell C. Premiér Sunak sa následne vo svojom vyhlásením vyjadril, že „zlatá éra“ vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a Čínou sa skončila a uviedol, že ázijský gigant predstavuje systémovú hrozbu pre záujmy a hodnoty Spojeného kráľovstva.
O nežiadúcich vplyvoch z východu vedel Londýn už dlhší čas, avšak presah na verejnosť bol tlmený. V roku 2020 Británia v tichosti vyhostila troch čínskych špiónov, ktorí sa vydávali za novinárov, pričom MI5 potvrdila ich príslušnosť k čínskemu ministerstvu štátnej bezpečnosti. Opatrný prístup Spojeného kráľovstva k Číne pri riešení špionáže spôsobil, že v danom okamihu bolo pomerne náročné plne porozumieť rozsahu tejto hrozby. Následkom spomínaných udalostí vznikla v politických kruhoch potreba zaviesť zákon o špionáži, ktorý by modernizoval definície špionáže a stíhal zahraničných agentov zapojených do ekonomickej špionáže. Mnohí britskí poslanci taktiež vyzvali na tvrdší postoj voči Pekingu kvôli obavám z porušovania ľudských práv ujgurských moslimov a hongkonského zákona o národnej bezpečnosti.
Minulý rok Britská spravodajská služba MI5 čelila kritike za to, že zákonodarcov skôr neupozornila na podozrivú čínsku špiónku Christine Leeovú, ktorá sa podieľala na politickom zasahovaní v Spojenom kráľovstve. Leeová, právna poradkyňa čínskeho veľvyslanectva, počas troch desaťročí naväzovala a upevňovala kontakty s britskými politikmi a ich stranami prostredníctvom finančných darov z Číny. MI5 odhalila, že je agentkou Oddelenia pre prácu v jednotnom fronte, ktoré sa zodpovedá Komunistickej strane Číny. Napriek varovaniam o narastajúcej čínskej špionáži Leeová pôsobila na ostrovoch nerušene a v roku 2019 dokonca dostala ocenenie od vtedajšej premiérky Mayovej. Do škandálu boli zapojení zákonodarcovia vrátane vysokopostavených predstaviteľov rôznych strán, čo vyvolalo obavy zo zahraničného vplyvu v britskej politike. Upozornenie MI5 vyvolalo výzvy na preskúmanie situácie s cieľom zabrániť podobným incidentom v budúcnosti.
V reakcii na správu britský premiér Rishi Sunak uznal, že Čína predstavuje pre medzinárodný systém zásadnú výzvu. Napriek zverejneným odhaleniam Sunak vyjadril vôľu zachovať konštruktívne vzťahy s Čínou, čo bolo predmetom sporov medzi členmi jeho strany, ktorí sa voči Pekingu práve naopak snažia o zasadenie tvrdšieho postoja. Pod paľbu kritiky sa dostalo aj oneskorenie zverejnenia správy, čo vyvolalo obavy o transparentnosti postupu vlády v tejto situácii. Kritici tvrdia, že neschopnosť urýchlene riešiť túto otázku by mohla mať dlhodobé dôsledky pre národné záujmy a bezpečnosť Spojeného kráľovstva.
Keďže vláda Spojeného kráľovstva sa zaoberá touto zložitou a komplexnou výzvou, čelí veľmi citlivému balansovaniu medzi ochranou národnej bezpečnosti a udržiavaním diplomatických a hospodárskych vzťahov s Čínou. Správa bezpečnostného výboru vyzvala na komplexnejšiu a perspektívnejšiu stratégiu, pričom zdôraznila potrebu celovládneho prístupu k riešeniu širokospektrálnych hrozieb, ktoré predstavujú špionážne a rušivé aktivity (aj) zo strany Čínskej ľudovej republiky. Zistenia a závery vyplývajúce zo strategického dokumentu tiež zintenzívnili diskusie o postavení Spojeného kráľovstva v rámci širšej medzinárodnej úrovne, najmä v súvislosti s rastúcim napätím medzi Čínou a inými krajinami. Geopolitická komplexnosť smerovania globálneho spoločenstva núti Veľkú Britániu dôkladne zvážiť a prispôsobiť svoju reakciu na rastúce výzvy a potenciálne dôsledky ako pre suverenitu tak aj pre jednotlivé demokratické inštitúcie.
Foto kredit: flickr.com/Fabien DUMONT
This brief is supported by
NATO’s Public Diplomacy Division