Medzi Srbskom a Kosovom sa v nedeľu 31. júla vystupňovalo napätie. Srbskí demonštranti blokovali cesty a strieľali na kosovských policajtov. Pri incidente nebol nikto zranený, dva hraničné priechody medzi krajina však bolo nutné uzavrieť. Srbský prezident Aleksandar Vučič počas nepokojov varoval, že „ak sa odvážia prenasledovať a zabíjať Srbov, Srbsko zvíťazí“. Vyhlásenie vyvolalo reakciu kosovského premiéra Albina Kurtiho, ktorý Vučiča obvinil z podnecovania nepokojov.
Protesty boli vyvolané plánovaným zákonom, podľa ktorého by si etnickí Srbi žijúci v Kosove (žije bich tu približne 50-tisíc) museli v nasledujúcich dvoch mesiacoch vymeniť srbské poznávacie značky za kosovské. Kosovská vláda tiež uviedla, že držitelia srbských občianskych preukazov a pasov si mali pri vstupe do Kosova vybaviť ďalší doklad, rovnako ako to musia urobiť Kosovčania pri vstupe do Srbska. Premiér Kurti v nedeľu uviedol, že ide o recipročný krok, keďže vláda v Belehrade vyžaduje to isté od kosovských občanov pri vstupe do Srbska.
Aktuálne je prijatie kontroverzného zákona oddialené o 30 dní. Priština sa k odloženiu zaviazala po rokovaní s veľvyslancom USA. Implementácia by teda mala byť odložená do 1. septembra 2022. Dovtedy by podľa Kurtiho mali byť odstránené barikády a obnovená sloboda pohybu na severe Kosova. Odloženie privítal aj vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ Josep Borell, ktorý vyzval oba štáty k dialógu s EÚ. Pokojné urovnanie konfliktu je podľa neho jedinou cestou k normalizácii vzťahov.
Mierové jednotky z misie KFOR pod vedením NATO označili bezpečnostnú situáciu na severe Kosova za napätú. Zároveň uviedli, že sú pripravení zasiahnuť, ak bude ohrozená stabilita regiónu. Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Išlo pritom o jednostranné vyhlásenie, ktoré napriek pomerne širokému uznaniu štátov sveta Srbsko dodnes neakceptuje.
Podobný incident sa na hraniciach oboch štátov odohral aj v septembri minulého roka, kedy etnickí Srbi pri protestoch blokovali komunikácie. Situácia je v súčasnosti sťažená kvôli ruskej agresii na Ukrajine, ktorá strháva značnú časť pozornosti USA a EÚ, významných spojencov Kosova. Na druhej strane stojí Srbsko, ktoré má ambíciu na vstup do EÚ, avšak udržiava úzke vzťahy s Moskvou a kvôli bombardovaniu Juhoslávie jednotkami NATO v roku 1999 dodnes prejavuje voči aliancii odpor. Región by sa tak mohol stať ďalším frontom, alebo priestorom pre stupňovanie napätia medzi jednotlivými aktérmi. To by vyhovovalo predovšetkým Rusku, keďže vypuknutie konfliktu na Balkáne by nevyhnutne zamestnalo pozornosť NATO.
Foti kredit: Defense Visual Information Distribution Service