Volodymyr Zelenskyj, prezident Ukrajiny, predstavil 16. októbra 2024 ukrajinskému parlamentu (Verkhovna rada) „Plán víťazstva“. V pláne sa uvádza podrobná stratégia na ukončenie ruskej invázie a zabezpečenie stabilnej budúcnosti Ukrajiny. Zameriava sa na vojenské, diplomatické a politické opatrenia. Zdôrazňuje naliehavú potrebu silnejšej medzinárodnej podpory, najmä zo strany západných spojencov, ale odmieta akékoľvek mierové dohody, ktoré by ohrozili územnú celistvosť Ukrajiny.
Prvý bod Zelenského plánu víťazstva počíta s nevojenskými opatreniami. Podľa plánu Ukrajina potrebuje záruky členstva v NATO okamžite, v podobe pozvánky do NATO. Zelenskyj to považuje za konečnú záruku bezpečnosti pre Ukrajinu po skončení vojny. Hoci sa členstvo Ukrajiny v NATO stretlo so skepsou niektorých západných spojencov (Maďarsko, Slovensko), keďže ho považujú za eskaláciu konfliktu s Ruskom, zostáva základom budúcej obrannej stratégie Ukrajiny. Podľa Zelenského musí Rusko vidieť, že Ukrajina je pripravená vstúpiť do západných vojenských paktov a že západní spojenci sú ochotní prijať Ukrajinu do NATO.
Ďalšia časť Zelenského plánu víťazstva vyzýva na pokračovanie a zintenzívnenie akcií proti ruskej armáde. Ukrajina uskutočnila operácie, ako napríklad operáciu v Kurskej oblasti (Rusko), ktorou Ukrajina dosiahla vojenské a územné zisky na ruskom území a dokázala svoju schopnosť viesť rozsiahle operácie mimo hraníc napriek početnej prevahe. Takýto úspech však nestačí na dosiahnutie víťazstva bez ďalšej podpory Západu. Zelenskyj zdôraznil, že Ukrajina by potrebovala moderné západné zbrane, najmä rakety dlhého doletu, systémy protivzdušnej obrany alebo tanky. Taktiež na porážku Ruska a znovuzískanie okupovaného územia plán vyzýva, aby Ukrajina mohla používať západné rakety dlhého doletu na ruskom území alebo aby sa posilnil ukrajinský vojenský priemysel, čo by umožnilo Ukrajine byť sebestačnejšou. Podľa plánu sa však dodávka západných zbraní musí uskutočniť urýchlene, pretože odkladanie zvýšenej západnej podpory Ukrajine predĺži vojnu a nahráva Rusku tým, že mu umožní obnoviť svoje sily.
Tretím bodom plánu je nadviazanie hlbších diplomatických vzťahov so Západom, najmä s Európskou úniou. Vyzýva na úplnú politickú integráciu Ukrajiny do západných inštitúcií, ako je EÚ. Zdôrazňuje význam zachovania medzinárodných sankcií voči Rusku ako nástroja na oslabenie jeho vojenskej a hospodárskej kapacity. Štvrtý bod sa zameriava na strategický a finančný potenciál Ukrajiny s utajovanou prílohou. V tomto bode Zelenskyj navrhuje uzavrieť dohody so Spojenými štátmi, Európskou úniou a ďalšími spojencami, ktoré by umožnili spoločné investície a rozvoj jej prírodných zdrojov, ako sú titán, urán, lítium, grafit a iné, ktoré podľa Zelenského stoja bilióny dolárov. Piaty bod Zelenského Plánu víťazstva sa strategicky zameriava na povojnové obdobie a jeho cieľom je zmeniť vojenskú dynamiku v rámci NATO a širšieho európskeho obranného priestoru. Ukrajina, využívajúc svoje rozsiahle bojové skúsenosti získané počas vojny s Ruskom, predpokladá, že bude zohrávať kľúčovú úlohu v obrannej infraštruktúre NATO. V pláne sa navrhuje, aby ukrajinské sily po skončení konfliktu nahradili časť vojenskej prítomnosti USA v Európe, čím by sa Ukrajina stala kľúčovým vojenským hráčom v oblasti európskej bezpečnosti.
Plán víťazstva pre Ukrajinu, ktorý predstavil Volodymyr Zelenskyj, sa navyše zameriava aj na odstrašenie ruského agresora. Podľa plánu Ukrajina navrhuje rozmiestniť na svojom území nejadrové odstrašujúce opatrenia. V neposlednom rade Zelenského plán počíta aj s rozhodným odmietnutím akýchkoľvek územných ústupkov. Rozhodne sa stavia proti akýmkoľvek mierovým dohodám, ktoré zahŕňajú odovzdanie ukrajinského územia Rusku, pričom si osobitne všíma regióny Donbas a Krym, ktoré sú od roku 2014 pod ruskou okupáciou.
Rusko na plán reagovalo skepticky a vyzvalo ukrajinských lídrov, aby vytriezveli a prijali realitu. Medzinárodná reakcia na Zelenského plán víťazstva však bola väčšinou podporná, hoci s určitými výhradami. Západné krajiny, najmä USA a európski spojenci, vo všeobecnosti podporujú cieľ Ukrajiny získať späť svoje územie a ukončiť vojnu. Obdivujú odolnosť Ukrajiny a sú odhodlané poskytovať jej trvalú pomoc. Niektoré časti plánu, najmä spustenie hlbších úderov na ruské územie, však vyvolávajú obavy. Mnohí západní lídri vyjadrili obavy, že agresívnejšia taktika by mohla vystupňovať konflikt za hranice Ukrajiny a potenciálne vtiahnuť NATO do širšej konfrontácie s Ruskom. Napriek tomu niektoré západné krajiny tvrdia, že je potrebná rovnováha medzi pomocou Ukrajine vyhrať vojnu a zabránením priamemu stretu medzi NATO a ruskými silami, ktorý by mohol mať nepredvídateľné a nebezpečné dôsledky. V dôsledku toho, hoci Ukrajina má jasnú ekonomickú a materiálnu podporu, k niektorým jej odvážnejším vojenským stratégiám pristupujú jej spojenci opatrne.
Napriek obavám niektorých spojencov je zrejmé, že Ukrajine sa kráti čas. Krajina si nemôže dovoliť odkladať svoje úsilie o zatlačenie ruských síl. Zelenskyj považuje Plán víťazstva za viac než len vojenskú stratégiu – je to krok k zabezpečeniu mieru, ale len vtedy, ak Ukrajina bude pokračovať v hmatateľnom pokroku na bojisku. Ide o to, že vojenské úspechy Ukrajiny budú tlačiť Rusko k rokovaniam, čím sa zvýšia šance na potenciálny mierový summit neskôr v tomto roku. Zelenskyj opakovane vyzval svojich západných spojencov, aby konali rýchlo a rozhodne. Podľa neho, čím dlhšie sa bude vojna ťahať, tým ťažšie bude dosiahnuť jasné víťazstvo. Čas nie je na strane Ukrajiny a akékoľvek oneskorenie vojenskej alebo hospodárskej podpory by mohlo Rusku umožniť preskupiť sa a ďalej upevniť svoje postavenie. Na zabezpečenie toho, aby sa Ukrajina chopila impulzu, musia západní partneri bez váhania poskytnúť rozhodujúce zdroje. Takisto, aj keď sa západní spojenci rozhodnú zvýšiť podporu, rozhodujúci bude výsledok prezidentských volieb v USA. Víťazstvo republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa by mohlo vážne ovplyvniť plán Ukrajiny vyhrať vojnu, keďže republikánsky kandidát opakuje svoju vôľu zastaviť podporu Ukrajine. Taktiež napriek tomu, že niektorí západní lídri sa obávajú neustáleho prekračovania opakovaných červených čiar zo strany Moskvy (útoky západnými raketami na ruské územie), mali by zvážiť dôsledky neposilnenia podpory Ukrajiny, čo by mohlo spôsobiť vyčerpanie zdrojov jej armády a neustály ústup na frontoch východnej Ukrajiny. To je výsledok, ktorý by západní spojenci mohli v budúcnosti drasticky oľutovať. Preto je podpora Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii kľúčová pre zabezpečenie stability Európy a sveta.